Ako inak, bývalá rybárska obec. Je vzdialená od Supetaru iba 10km a ponúka širokú paletu služieb, ktoré ocenia hlavne hladní, smädní a kúpania chtiví turisti. Ste teda na správnej adrese. Postira má množstvo prírodných, okrúhliakových i skalnatých pláží, z ktorých si určite vyberiete tú, ktorá Vám najviac vyhovuje. Tieto miesta, poskytujúce vysokú mieru súkromia sú natoľko fascinujúce, že sa na to „Vaše“ budete vracať každoročne. Určite k tomu prispeje aj úchvatný pohľad na náprotivnú stranu priamo cez more na Omišskú riviéru, nad ktorou sa týči monumentálny horský masív.

Keď spomíname Omiš…. ospravedlňte malú odbočku. Ak v Supetare na pláži alebo v turistickej kancelárii naďabíte na výlet loďou do Omišu a ďalej po rieke Cetina, určite choďte. Je to celodňovka a oplatí sa vidieť. V pohode aj s malými deťmi. Žiadna divočina. Trochu po starobylom Omiši, trochu na rieke, v malých bezpečných člnoch. Vidíte ju? Na brehu rieky sa v slnečných lúčoch vyhrieva kornjača. A nie jedna! Toľko teda odbočka. 😊

Vykúpaní, vyslnení, šťastní a spokojní s dnešným dňom opúšťate Postiru. Je ten správny čas na dobrú večeru. Pamätáte si? Dedinka Dol.

Po výjazde z Postiry po chvíľke prichádzate na rázcestie. Tabuľa Dol, vpravo. Nová cesta Vás vedie údolím, ktoré má ako jedno z mála miest na Brači relatívny dostatok vlahy. A je to vidieť. Po pravej strane vinice a masliniki, teda olivové háje a po ľavej zelenina a ovocné stromy. Jeden vedľa druhého. Tento obraz nie je pre Brač vôbec typický. Je zelený a šťavnatý. Neočakávaný a príjemný. Na jazyku cítite chuť pomarančov a mandarínok. Navôkol uvidíte na naše pomery nízke korene viniča, obťažkané červeným hroznom. Volá sa Mali plavac a dorába sa z neho skvelé, pozor, ešte raz, SKVELÉ crno víno. Nie červené, to by sa volalo crveno, ale čierne, teda crno. Je to samozrejme ako naše červené ale správna terminológia je dobrý základ pre nadšeného enológa. Na Brači sa určite stretnete aj s bielym vínom. Najčastejšie sú Graševina či Pošip. Výborná je aj legendárna odroda Maraština. Je to pôvodná dalmatínska odroda. Dokonca taká pôvodná, že sa pri skúmaní jej pôvodu zistilo, že sa v skutočnosti jedná o odrodu Malvasia del Chianti. Maraština teda definitívne nie je pôvodnou chorvátskou odrodou. No čo už…Je to odkaz na dobu, kedy Dalmáciu ovládala benátska republika. Ale chutí úžasne!

Predstavte si situáciu kedy Vám s patričnou dávkou hrdosti prinesú vychladený pohár tohto moku. Vy, jemne pokrútite pohárom, zhlboka privoniate, zľahka si odpijete, pováľate na jazyku, graciózne prehltnete a spýtate sa: Nie je to Malvasia del Chianti? Každý miestny vinár Vám padne k nohám. Domáci využívajú sladkú chuť hroznových bobulí ukrytú pod mierne hrubšou šupkou tak, že ich nechávajú dlhšie sa vysúšať na slnku, aby z nich následne vyrobili dokonalé sladučké víno Prošek. Niečo ako Tokajské, ale na Brači. Kto neochutná, neuverí.

Tabuľa Dol, blíži sa cieľ Vašej cesty. Maličká obec, asi 100 duší a jeden kaštieľ. Kastel Gospodnetić. www.konobadol.com Hneď po príjazde do dedinky uvidíte po ľavej ruke zvláštny skalný útvar. Pozostatok a spomienka na bujnú mladosť Brača. Veď to poznáte, tínedžerské časy. Výbuchy sopiek, zemetrasenia a do toho záplavy z mora…Ak máte doma tínedžera viete o čom hovorím. Peklo. Aj keď sa Vám to nezdá, odbočte k masívu a objaví sa cesta. Vedie Vás stále hore a keď si začnete myslieť, že to nikdy nenájdete, ste tam. Staroružová budova kaštieľa a pozdĺžne parkovisko pre asi 10 áut. Ste naozaj TAM. Pred vstupom do kaštieľa, ktorý vôbec nepripomína vstup do kaštieľa, väčšinou stojí domáci pán, Jakov Gospodnetić, ktorý nielenže víta príchodzích, ale zároveň, s utierkou za pásom, na veľkom otvorenom ohnisku pripravuje tie najlepšie jedlá, ktoré sa dajú grilovať, opekať, zapekať, piecť či dusiť na uhlíkoch z extrémne tvrdého bračského dreva. Je to rodák z obce, hrdý Dalmatínec zo starobylého a slávneho rodu Gospodnetić. Veľa toho nenahovorí, len sa stále usmieva. Kaštieľ bol a je stáročia domovom jeho rodu. Teraz je pripravený pozvať pod svoju strechu aj Vás.

V kaštieli, alebo ak chcete v reštaurácii na Vás dýchnu časy, kedy dianie na Brači ovládala Serenissima Repubblica di Venezia, teda Najjasnejšia benátska republika. Tá kontrolovala veškerý obchod v Dalmácii a ako námorná veľmoc tých čias aj všetky dalmátske ostrovy. Zaujímavé je, že doteraz má Dalmácia slovnú zásobu štedro okorenenú talianskymi výrazmi. Jedálny lístok je obohatený aj napr. o jedlá: Iz nonine kuharice. A vybrať si je naozaj z čoho. Gospodnetićovci sa snažia, aj v rámci svojho podnikania v agroturizme, ponúknuť hosťom čo najviac z ich polí a záhrad. Na jedálnom lístku je takmer celá ponuka z ich produkcie. Mäso, zelenina, ovocie, olivy, chlieb, dezerty. Samozrejme aj víno. Uhádnete aké? Mali plavac a Maraština? Samozrejme! Pretože sú najlepšie. Všetko to je z ich produkcie. Syn Ermano, terajší šéf reštaurácie – dvanásta generácia rodu – vlastnoručne chytá chobotnice na tajnom mieste v prielive medzi Bračom a Hvarom. Chodia na ne jedlíci z celého sveta. Nie, že chodia! To by bolo príliš jednoduché. Objednávajú sa, volajú, čakajú, kedy sa uvoľní nejaký stôl aby mohli ochutnať tú dobrotu, tú maškrtu, tú lahôdku. Hobotnica ispod peke. Tak sa ten pokrm, obľúbené jedlo samotného Poseidona volá. Jenoducho MUSÍTE skúsiť. Najlepšie urobíte ak si pár dní pred návštevou rezervujete stôl a objednáte jedlo. Všetko sa tu totiž robí čerstvé. Jedlá ako Peka a Hobotnica ispod peke si musíte objednať minimálne deň dopredu. Pripravia ich s láskou len pre Vás. Napríklad tu, nájdete kontakt a jedálny lístok. Gospodnetićovci majú na návštevníka pripravenú aj zaujímavú fintu. Prezradím Vám akú. Keď sa už dosýta naochutnávate všakovakých domácich lakociniek a nad pojmami z jedálneho lístka ako Hrapočuša, len smutne krútite hlavou. Radi by ste skúsili to slatko, ale jednoducho nie je to kam dať. Vtedy Vás osloví niekto z personálu s otázkou či nemáte záujem o prehliadku niekoľkých sprístupnených miestností kaštieľa. Je to samozrejme bezplatné. Poukazujú Vám dobový nábytok, obrazy a fotografie z časov dávno minulých, Vy sa prejdete, poľahne Vám a ten dezert – úžasnú domácu orechovú Hrapočušu si predsa len dáte. Nezabudnite k nej aj pravú turskú kávu. To už je úplne iná káva.